|
There are no translations available.
“Nosíme v sebe priveľa slabostí. Keď ich nemôžeme úplne premôcť, aspoň im nedovoľme, aby získali nad nami prevahu.“ Nežiadúce účinky najrozšírenejších drog: spracovali MUDr. Norbert MORAVANSKÝ a Prof. MUDr. František NOVOMESKÝ, PhD. z ÚSTAVU SÚDNEHO LEKÁRSTVA Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Drogy z konope - marihuana, hašiš K rizikám v zmysle poruchy psychických funkcií patria najmä spočiatku maskované poruchy integrity osobnosti najmä u predisponovaných osôb. Vyskytuje sa taktiež introvertovanosť, citová otupenosť. Z porúch telesných funkcií sa vyskytujú najmä časté zápalové ochorenia dýchacieho systému (chronické zápaly priedušiek a periférnych dýchacích ciest), ako aj atrofický emfyzém (rozdutie) pľúc u mladých osôb s neskorými fatálnymi dôsledkami na kardiorespiračný (srdcovo-pľúcny) systém.
Za zmienku taktiež stoja aj prípady samovrážd v prípadoch závislosti od kanabinoidov pri hlbších zmenách osobnosti konzumenta v dôsledku opakovanej expozície drogou. Drogy amfetamínového typu - pervitín, extáza K zdravotným rizikám aj jednorázového požitia amfetamínov patrí predovšetkým negatívny vplyv na srdcovo-cievny systém. Náhle zlyhanie činnosti srdca môže znamenať okamžitú smrť. Po užití amfetamínových preparátov môže taktiež dôjsť ku krvácaniu do mozgu pri náhlom vzostupe krvného tlaku. Zlyhanie termoregulačného centra s akútnym opuchom mozgu predstavuje riziko pri ovplyvnení psychostimulanciami pri súčasnom fyzickom výkone, napr. pri dlhodobom tanci v neklimatizovaných uzavretých priestoroch. Pervitín a Extáza vykazuje vysokú mieru fyzickej závislosti s nástupom ohromnej tolerancie dávky, čo vedie k zvyšovaniu užívaných dávok drogy. Abstinenčné príznaky nastupujú pri rozvinutej závislosti od amfetamínov veľmi skoro a prejavujú sa postupnou deštrukciu osobnosti, rýchlym fyzickým chradnutím v popredí s psychickými zmenami s dominanciou paranoidného myslenia, depresívnym ladením osobnosti a častými samovražednými tendenciami. K fyzickým prejavom patria najmä strata výkonnosti, poruchy srdcovej činnosti, úbytok hmotnosti. Skutočnosť podstatného zvyšovania dávok amfetamínov vedie k metabolickým poruchám a rýchlemu zlyhávaniu pečene, obličiek a k poruchám imunitného systému. Napriek mladému veku drogovo závislých býva pitevným nálezom často potvrdené riziko krvácania do mozgu. V neposlednom rade je nebezpečná konzumácia amfetamínov v kombinácii s alkoholom, najmä so šumivými vínami, ktoré zvyšujú plynatosť zažívacieho traktu, čím zvyšujú riziko nástupu zvracania s možnosťou vdýchnutia žalúdočného obsahu do pľúc. Drogy opiátového typu - ópium, heroín, Metadon Jednorázové podanie opiátov sa vyznačuje vysokou mierou variability účinkov. Nie každý ľudský jedinec reaguje na opiáty rovnako. Po krátkodobej eufórii sa môže dostaviť ťažký depresívny stav a úzkosť. V súvislosti s aplikáciou heroínu po prvýkrát sa vyskytuje aj riziko náhlej smrti. Táto eventualita je vysvetľovaná neschopnosťou organizmu prijať a spracovať akékoľvek aj minimálne množstvo heroínu (tzv. idiosynkratický efekt). V prípadoch rozvinutých závislostí dochádza k postupnej strate fyzickej výkonnosti, vyskytujú sa ťažké poruchy pamäte, egocentrizmus, zvýšená unaviteľnosť, záchvaty úzkosti, paranoidné stavy, zápchy či naopak tzv. heroínové hnačky, neschopnosť vôľou riadeného správania, poruchy menštruácie, ťažké zápalové postihnutie v miestach aplikácie drogy. Významným rizikom komunitného spôsobu života konzumentov heroinu je výskyt najmä chronických zápalových ochorení pečene (hepatitída typu C, ale aj B, či iné krvou prenosné hepatitídy) pri používaní spoločných injekčných ihiel. Imunitný systém môže po dlhšom čase reagovať vznikom zápalového postihnutie mozgových ciev s následnými fatálnymi dôsledkami na mozgové tkanivo najmä v oblasti bazálnych ganglií. Pľúcne tkanivo reaguje u rozvinutých závislostí na heroíne vznikom fibrózy pľúc. Drobné cievy dokonca aj na vzdialenejšícj miestach od miest vpichov sa upchávajú, čím dochádza k poškodeniu najmä pečene a obličiek. Riziko šírenia HIV infekcie je omnoho štatisticky významnejšie u ľudí závislých na heroíne. Abstinenčné príznaky sa v prípade opiátov, najmä heroínu vyskytujú po cca 5 - 15 hodinách. Abstinenčný syndróm je typický najmä výrazným slzením, vodnatým výtokom z nosa, studeným potom, zvýšenou frekcenciou srdca, husou kožou, vydesením, dezorientáciou a celkovou vyčerpanosťou. V tomto stave sa často vyskytujú záchvaty nekontroľovanej agresie namierené proti okoliu, ale aj proti sebe, preto sa nikdy neodporúča zostávať osamote s človekom drogovo závislým od heroínu
Mýty o drogách
Medzi mladými ľuďmi koluje príliš veľké množstvo mýtov o drogách, ktoré však nemajú so skutočnosťou nič spoločné. Pokúsime sa ti preto niektoré tieto mýty vysvetliť a podať ti informácie, ktoré sú založené na skutočnej pravde.
Mýtus č. 1: Marihuana nie je návyková. Toto je jeden z najväčších mýtov, ktorý sa marihuany týka. Marihuana je droga a aj keď jej účinky nenastupujú tak rýchlo a nie sú také výrazné ako napríklad pri heroíne, po čase aj ona spôsobuje závislosť.
Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú a sami konzumenti marihuany potvrdzujú, že závislosť na marihuane existuje a svojimi prejavmi sa podobá závislosti na nikotíne. Rozhodne je však závažnejšia, pretože jeden joint (cigareta z marihuany) obsahuje okrem THC (látka vyvolávajúca závislosť) aj zhruba 1200 dokázaných rakovinotvorných látok, pričom cigareta obsahuje okrem návykovej látky nikotínu takýchto látok „iba“ približne 800.
Mýtus č. 2: Marihuana nemá nežiadúce účinky. Pretože je droga, má aj vedľajšie, nežiadúce účinky. Vyvoláva síce pocity radosti, ľahkosti, ale aj oslabuje pamäť, znižuje schopnosť učenia a vnímanie času. U niektorých ľudí môže spôsobiť vznik schizofrénie (vážne psychické ochorenie).
Vedľajšie účinky marihuany sú aj napríklad tzv. flashback, teda objavenie sa príznakov užitia niekoľko dní, mesiacov po jej požití. Je to spôsobené ukladaním účinnej látky do tuku. Čím viac človek marihuanu fajčí, tým väčšie riziko flashbacku nastáva. Je samozrejme jasné, že tieto flashbacky sa intenzitou nerovnajú flashbackom z tvrdších drog, ale sú dostatočne silné na to, aby mohli ohroziť Tvoj život (ovplyvnia pozornosť, myslenie, otupujú zmysly a podobne).
Ďalším „zaujímavým“ vedľajším účinkom je napríklad potláčanie tvorby hormónov, ktoré vedie u chlapcov napríklad k rastu prsníkov a u dievčat k nadmernej tvorbe ochlpenia.
Mýtus č. 3: Po jednej dávke sa Ti nič nemôže stať. Takisto sa Ti nemusí nič stať pri autohavárii. Nebezpečenstvo je skryté v tom, že nikdy nemôžeš presne vedieť, aká je droga silná, čo do nej dealer namiešal, aby urobil viac dávok a tým na Tebe zbohatol, ako na Teba zapôsobí, keď si hladný, prípadne keď si niečo vypil, ako dlho bude jej účinok trvať, kedy sa Ti jej pôsobenie prejaví a podobne.
Mýtus č. 4: Drogy zoženieš iba od priekupníkov. Prvý kontakt s drogou Ti často sprostredkuje človek, ktorému dôveruješ. Môže to byť spolužiak, kamarát z vedľajšej triedy, dievča, s ktorým chodí tvoj brat. Skôr, než jeho ponuku využiješ, odpovedz si na otázky: Myslí to so mnou naozaj dobre? Nechce len získať ďalšieho zákazníka? Vie o všetkých rizikách, ktoré drogy prinášajú?
Mýtus č. 5: Z marihuany sa nedá predávkovať. Z cigariet už vôbec nie ... Tak, ako sa dá predávkovať heroínom, alkoholom, veľmi ľahko sa môžeš predávkovať aj marihuanou a nikotínom. Možno si už niekedy malé predávkovanie nikotínom zažil, keď si skúšal fajčiť a po vyfajčení prvej cigarety Ti bolo zle, oblial Ťa studený pot a točila sa Ti hlava. Rovnako je to aj s marihuanou.
Mýtus č. 6: Pri sebe môžeš mať množstvo pre vlastnú spotrebu. Podľa zákona pri sebe nemôžeš mať nijaké množstvo drogy. Ak u Teba polícia objaví jednu marihuanovú cigaretu, je to to isté, ako keby si pašoval cez hranice 20 kilov kokaínu.
Mýtus č. 7: Ak nie si plnoletý, nemôže sa Ti podľa zákona nič stať. Súdený za trestný čin môžeš byť od 14-tich rokov. Ak máš menej a niečo nezákonné spáchaš, do klasického väzenia nepôjdeš. Budeš však pod dohľadom sociálnych kurátorov alebo stráviš nejaký čas v tzv. polepšovni (Reedukačný domov). Tvoji rodičia budú mať veľké problémy s úradmi, o Tvojom konaní sa dozvie škola a v registri trestov budeš mať do konca života zápis. Priveľa nepríjemností, nemyslíš?
Mýtus č. 8: Alkohol a cigarety nie sú drogy.
Sú to najrozšírenejšie a najužívanejšie drogy na svete. Štát ich povoľuje legálne predávať, pritom zároveň podporuje akcie zamerané proti nim. Mýtus č. 9: Zo závislosti sa dá ľahko a bez problémov vyliečiť. Tak tento nezmysel asi netreba ani komentovať... Mýtus č. 10: „Tvrdé" drogy sú horšie ako „mäkké". Všeobecné tvrdenie, ktoré sa zakladá na niekoľkých vyššie spomenutých mýtoch ako napríklad „marihuana nie je návyková, joint obsahuje menej škodlivých látok ako cigareta a podobne“. Mýtus č. 11: Ak som zobral drogu iba raz, v budúcnosti sa mi nemôže nič stať. Po vyfajčení jedného jointa sa Ti pravdepodobne nič nestane. Po vyfajčení jednej cigarety Ti bude maximálne zle od žalúdka. Jedno pivo Ti spôsobí bolenie hlavy. To sú pomerne zanedbateľné účinky a je pravda, že väčšine z nás nespôsobí jedna dávka „mäkkej“ drogy nič. Ale môže sa Ti stať aj to, že pol roka po požití jednej dávky LSD (názov drogy) budeš mať psychotický záchvat. Nadobudneš predstavu, že ťa niekto prenasleduje a budeš utekať cez okno na siedmom poschodí... Pravdaže je veľký nepomer medzi ľuďmi, ktorým sa nič nestane a tými, ktorí majú podobné ťažkosti. Ale odkiaľ vieš, že nie si tým „vyvoleným“? |
